“Nič neni snáď čudnejšieho a tajomstva plnejšieho medzi vynálezmi v obore elektrickom, jako telegrafovanie bez drôtu,”

Jozef Murgaš

Murgašove záujmy smerovali najprv k umeniu, ale životné osudy ho zaviali na kňazskú dráhu, aby napokon svoj talent uplatnil v Amerike ako technik v reverende. Asi takto by sme mohli jeho životopis vtesnať do jedinej vety.

Kňaz s ambíciami

Narodil sa v Jabríkovej, časti dnešného Tajova, 17. februára 1864. Už v detskom veku vynikol výtvarným nadaním i technickou zručnosťou, čo spoznal aj jeho tajovský učiteľ. Bol to on, kto presvedčil rodinu, aby ho poslali aspoň na gymnázium do blízkej Banskej Bystrice. Tu ako mladý gymnazista začal navštevovať ateliér národne uvedomelého a všestranného maliara Jozefa B. Klemensa, ktorý sa stal jeho veľkým vzorom. V jeho ateliéri sa zoznámil Murgaš aj s ďalším významným slovenským maliarom Dominikom Skuteckým. Po maturite sa mal rozhodnúť, ako ďalej. Pre jednoduchého dedinského chlapca nebola táto voľba príliš široká. Majetkové pomery rodiny neumožňovali finančne náročné umelecké alebo technické štúdiá v Budapešti alebo vo Viedni. Zostávala teda kňazská dráha, ktorá najmenej zaťažila rodinný rozpočet. Prípravu na ňu začal v bohosloveckom seminári v Bratislave, pokračoval v Ostrihome a dokončil v Banskej Bystrici. V Ostrihome mu vicerektor seminára umožnil používať fyzikálny kabinet ako ateliér – tu sa prvý raz podrobnejšie zblížil s fyzikálnymi pokusmi. Za kňaza ho vysvätili v roku 1888 a svoje duchovné pôsobenie začal ako kaplán v Dubovej na Horehroní.

O jeho talente a aktívnom záujme o maľovanie už vedeli, preto na príhovor uznávaného D. Skuteckého mu banskobystrický biskup Imrich Bende povolil, aby sa pustil do odborného štúdia maliarstva v Budapešti so zámerom venovať sa cirkevnej maľbe. Keďže dobre obstál aj v tejto prvej umeleckej skúške, rozhodol sa pokračovať na akadémii výtvarného umenia v Mníchove. Tam absolvoval prvé tri roky štúdia a začal aj záverečný štvrtý ročník. Medzitým však biskup Bende prešiel do Nitry, a tak J. Murgaš stratil svojho podporovateľa. Nové predstavenstvo diecézy už nebolo naklonené jeho maliarskym ambíciám. Zdá sa, že tŕňom v oku boli najmä jeho národné povedomie a slovenské kontakty. Krátko pred dokončením štúdií ho odvolali z Mníchova. Energický a prchký Murgaš sa ľahko dostal do otvoreného konfliktu s niektorými predstaviteľmi biskupského úradu, preto sa mu už nikdy nepodarilo získať súhlas na dokončenie štúdia u nového biskupa.

Nový svet

Nasledovala nedôvera a premiestňovanie z miesta na miesto. V priebehu krátkeho času musel prejsť z Dubovej do Slovenskej Ľupče, odtiaľ do Chrenovca, čo strpčovalo život mladého kaplána. Z obdobia ľupčianskeho pôsobenia pochádza jeho jediný oltárny obraz zachovaný na Slovensku, v kostolíku v Lopeji pri Podbrezovej. Bezvýchodiskovú situáciu sa napokon rozhodol riešiť odchodom do Nového sveta. V náboženskom časopise Kazateľňa si všimol inzerát slovenských vysťahovalcov, ktorí pre svoju obec hľadali kňaza. Využil ich ponuku, a tak sa dostal na svoje nové pôsobisko, do novozaloženej baníckej osady Wilkes Barre v štáte Pennsylvánia. Už od svojho nástupu v apríli 1896 sa začal vzorne starať o farníkov, a to nielen v náboženskej oblasti. Medzi jeho prvými počinmi bolo zriadenie školy, kostola, ale zaslúžil sa aj o vybudovanie telocvične a športových ihrísk, o založenie knižnice. Amerika ho sklamala len nezáujmom o umenie. Napísal: “A ku tomu sú Amerikáni veľmi praktickí ľudia, ale umenie si nevšímajú, tak že pomerne málo je tých, ktorí by znali oceniť umelecké práce.” O to s väčšou intenzitou sa tu mohol venovať svojim technickým záujmom: “Tým vážnejšie začal som sa zaoberať hneď v prvých rokoch, ako som sem došiel, so študovaním elektriky a zvlášte s telegrafovaním bez drôtu.”

Obdobie vynálezov

Deväťdesiate roky 19. storočia boli obdobím počiatočného vývoja bezdrôtového prenosu informácií prostredníctvom elektromagnetických vĺn. Experimentálny dôkaz o ich existencii ako prvý podal nemecký fyzik Heinrich Hertz v roku 1886. Väčšiu citlivosť pri detekcii – zisťovaní týchto vĺn sa dalo dosiahnuť pomocou tzv. koherera, veľmi jednoduchého zariadenia, ktorý objavil Francúz Edouard Branly. Citlivosť detekčného zariadenia zvýšil ruský vynálezca Alexander Stepanovič Popov. Bol profesorom na vojenskej námorníckej škole a jeho prvý prístroj prezentovaný v roku 1895 slúžil pôvodne k zisteniu atmosférických výbojov. Nazval ho grozoomjetčik (hlásič búrky) a dokázal ním registrovať blesky aj na vzdialenosť tridsať kilometrov. Ruské vojenské orgány však jeho výsledky utajovali.

O to väčšiu publicitu mal ďalší objaviteľ a priekopník bezdrôtovej telegrafie, rodák z talianskej Bologne, Guglielmo Marconi. Už ako mladý, sotva dvadsaťročný študent začal robiť pokusy so šírením elektromagnetických vĺn. Keďže doma v Taliansku nemali o jeho vynález záujem, odišiel do Anglicka, kde si v roku 1896 nechal svoj prístroj patentovať.

Pokusy s bezdrôtovou komunikáciou vzbudzovali spočiatku väčšinou nedôveru, ale Marconi zožal svetové uznanie v roku 1899, keď vyslaním signálu S.O.S. prispel k záchrane posádky potápajúcej sa lode East Goodwin. Možnosť využitia v lodnej doprave výrazne prispela k urýchleniu výskumu a rozšírenia bezdrôtovej telegrafie.

Sľubný rozlet

Technický pokrok sa už viac nedal zastaviť. Elektromagnetické vlny prekonali v roku 1899 kanál La Manche, o dva roky neskôr sa uskutočnil už aj prvý prenos cez Atlantický oceán. V tom istom roku bol objavený kryštálový detektor a čoskoro sa stal skutočnosťou rádiový prenos hudby či ľudského hlasu. Kým pri kolíske bezdrôtovej telegrafie stáli len Marconi a Popov, do priekopníckej etapy technického zdokonaľovania sa intenzívne zapojil na celom svete rad technikov. V Amerike napríklad známy elektrotechnik Nikola Tesla, ale aj Slovák Jozef Murgaš. Viacročným úsilím zostavil vlastnú telegrafnú aparatúru celkom originálnej konštrukcie, na ktorú získal federálny patent v roku 1904. Pôvodné na Murgašovom zariadení nebolo len konštrukčné riešenie, ale aj nový spôsob prenášania správ. Iskrové telegrafy sprostredkovali správy osvedčenou morzeovkou. Kým bodky a čiarky v bežných prístrojoch rozlišovali impulzmi rôznej dĺžky, Murgaš na tento účel použil dva tóny výrazne odlišnej frekvencie, pričom impulzy mohli byť rovnako dlhé. Takto vznikol Murgašov Ton-systém, ktorý sa zakladal na myšlienke vysielať' dvoma kmitočtami a tak výrazne skrátil čas a zvýšil presnosť prenášania správ. Už roku 1904 mu ho patentovali.

Krátko po udelení prvých patentov Jozefovi Murgašovi vznikla v roku 1905 aj účastinná spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. so sídlom vo Philadelphii, zámerom ktorej bolo uplatniť Murgašov vynález v praxi. Vynálezca s veľkými nádejami očakával blížiaci sa Public Test svojho telegrafu. V liste svojmu bratovi v auguste 1905 napísal: “Na piatok 9. septembra príde kompania z Philadelphie môj vynález kupovať a kontrakt robiť ohľadom experimentacie na 20 poťažne 155 míl. Próba má stáť vyše 30 000 zlatých. Neznám, čo z toho bude. Jestli sa to uskutoční a próba sa vydarí, mám dostať 15 000 zlatých v hotovosti, zariadenie laboratória, bežné výdavky, v budúcnosti asi 2 500 zlatých ročne a za 250 000 zlatých akcie. To by bolo dobre, čo?” Skúšky napokon prebehli úspešne, podarilo sa nadviazať spojenie nielen s tridsať kilometrov vzdialeným Scrantonom, ale spätnú správu dostali aj z dvesto kilometrov vzdialeného Brooklynu. Vďaka nazhromaždenému kapitálu sa podarilo Murgašovi vo Wilkes-Barre vybudovať laboratórium i dielne a postavili aj obrovské, asi šesťdesiat metrov vysoké anténové stožiare. Spočiatku sa teda všetko vyvíjalo priaznivo. Sľubný rozlet spoločnosti prerušila len víchrica, ktorá sa v novembri 1905 prehnala nad krajinou. Úplne zničila anténové stožiare v Scrantone a ťažko poškodila aj tie vo Wilkes Barre. Krátko na to zomreli dvaja zo zakladateľov Universal Aether Telegraph Co. a spoločnosť v nasledujúcom roku zanikla. Stroskotali tým podnikateľské zámery účastinárov, nie však výskumy Jozefa Murgaša.

V priebehu siedmich rokov Murgaš prihlásil na patentovanie ďalších jedenásť' konštrukcií a originálnych zlepšení v rádiotelegrafii, ako je spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou (1904), zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1905), bezdrôtová telegrafia (1905), vlnomer (1906), konštrukcia antény na bezdrôtovú telegrafiu (1906), elektrický transformátor (1906), detektor magnetických vĺn (1908) a prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1910). Fotokópie týchto patentov sú uložené v Národnom technickom múzeu v Prahe. Pokusy s rádiotelegrafiou zanechal až v roku 1917, keď po vstupe USA do vojny boli zakázané súkromné telegrafné stanice.

Sklamanie z návratu

Je o ňom známe, že bol vášnivým rybárom a svoj technický talent si uplatnil aj v tejto oblasti, keď si dal patentovať navijak na rybársky prút. Venoval sa pestovaniu kvetín, osobitne ruží a tulipánov. Mal unikátnu zbierku motýľov, hmyzu a iných prírodnín, ktorú však krátko po jeho smrti zničili neznámi vandali, pátrajúci pravdepodobne po technických spisoch a dokumentoch.

Podporoval česko-slovenské hnutia v Spojených štátoch. V rokoch prvej svetovej vojny zorganizoval finančnú zbierku na podporovanie národnooslobodzovacieho boja Slovákov a bol aktívny aj na pôde Slovenskej ligy v Amerike. Nájdeme ho medzi signatármi Pittsburskej dohody. Zachovala sa fotografia zo stretnutia slovenských katolíckych kňazov s M. R. Štefánikom v newyorskom hoteli Plaza, kde na čestnom mieste hneď vedľa Štefánika sedí J. Murgaš. Privítal vznik Československa a zdá sa, že sa nikdy celkom nezmieril s postavením vysťahovalca, lebo v roku 1920 sa vrátil na Slovensko so zámerom usadiť sa tu natrvalo. Ponúkol svoje služby ako učiteľ elektrotechniky na niektorej priemyselnej škole, ale byrokratický aparát jeho žiadosť odmietol s odôvodnením, že nemá predpísané vzdelanie. Návrat do starej vlasti bol teda preňho sklamaním, preto sa opäť pobral do Wilkes Barre, kde prežil posledné roky svojho života. Zomrel po srdcovej príhode 11. mája 1929.

Po jeho smrti vydala agentúra United Press nekrológ, v ktorom sa okrem iného hovorí:
"Jozef Murgaš bol veľmi známou osobnosťou, mal zvláštne zásluhy o rádiovú telegrafiu. Vo Wilkes Barre postavil iskrovú stanicu, ešte skôr ako Marconi úplne prepracoval svoj vynález. Prispel tak k zdokonaleniu Marconiho systému. Murgaš bol veľmi známi aj medzi Američanmi, ba azda po celom svete, natoľko prominentný, že práve v tieto dni mal byť vymenovaný za člena federálnej rádiovej komisie."

- Murgašov Ton-System preštudoval G. M. Marconi a R. A. Fessenden, zdokonalili ho a nazvali Sonorous-System. Fessenden zostrojil vysokofrekvenčný generátor a uskutočnil prenos ľudského hlasu rádiom. A tak sláva, majetok a publicita patrili iným...

- H. R. Hertz (1857 - 1894) dokázal existenciu elektromagnetických vĺn, preskúmal ich vlastnosti, a to vlastne vytvorilo základy rádia a televízie. E. Branley (1844-1940) vynašiel koheher, ktorým sa mohol realizovať' bezdrôtový telegraf, E. H. Armstrong (1890-1954) prepracoval praktické použitie kmitočtovej modulácie, ale ešte predtým A. S. Popov (1859-1905) nadviazal na Hertzove pokusy a roku 1895 vynašiel v Rusku prvý rádiogram. A skutočne dramatické finále sa odohralo roku 1920 na Najvyššom federálnom súde USA, ktorý zrušil základné patenty G. M. Marconiho (1874-1937) v oblasti rádiotelegrafie s odôvodnením, že sú v podstate obsiahnuté v patentoch, ktoré získal takmer desať rokov pred ním N. Tesla (1856-1934) a v niektorých ho predstihol aj Jozef Murgaš.